Zmena perspektívy
Celý život som žil v ruchu mesta. Betónové budovy, hluk áut, neustále zhon – to bolo moje každodenné prostredie. Túžil som však po niečom inom, po tichu, po prírode, po mieste, kde by som mohol na chvíľu vypnúť a zamyslieť sa. A tak som sa rozhodol pre dobrodružstvo, ktoré malo zmeniť môj život – výpravu do púšte.
Príprava na neznáme
Príprava na púštnu expedíciu bola náročná. Musel som si zaobstarať špeciálne vybavenie, ako je stan, spacák, dostatočné zásoby vody a potravy, ochranu proti slnku a púštnym zvieratám. Študoval som mapy, počasie a zvyky miestnych obyvateľov. Najdôležitejšie však bolo psychicky sa pripraviť na extrémne podmienky, ktoré ma čakali.
Prvé dni v púšti boli náročné. Nekonečné pieskové duny sa zdali byť bez konca, slnko pálilo neúprosne a vietor niesol drobné zrná piesku, ktoré sa mi dostávali všade. Cítil som sa malý a bezmocný v tomto obrovskom priestore. Ale postupne som si začal zvykať. Obdivoval som krásu západu slnka, keď sa obloha zafarbila do ohnivých farieb. Počúval som ticho, prerušované len šuchotaním piesku pod nohami. A v noci som pozoroval hviezdnu oblohu, ktorá bola oveľa jasnejšia ako v meste.
Znovuobjavenie seba samého
Púšť ma naučila mnohým veciam. Zistil som, že dokážem prežiť aj v extrémnych podmienkach, že som silnejší, ako som si myslel. Naučil som sa vážiť si vodu, jedlo a jednoduché radosti života. V púšti som našiel pokoj a vnútornú rovnováhu, ktorú som v meste márne hľadal.
Najväčším darom, ktorý mi púšť dala, bolo znovuobjavenie seba samého. Všedné starosti a problémy sa mi zdali zrazu také maličké a nezmyselné. Uvedomil som si, čo je v živote skutočne dôležité.
Po návrate z púšte som sa vrátil do mesta, ale už som nebol ten istý človek. Púšť zmenila môj pohľad na svet a na seba samého. Naučila ma, že aj v najťažších chvíľach je dôležité nevzdať sa a hľadať krásu aj v tých najnepravdepodobnejších miestach.
